U nas je to tak

Autor: Samuel Hrdlovic | 19.7.2013 o 13:38 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  15x

Vlaková stanica v Bratislave žije svojim vlastným životom. Nezaujíma ju názor architektov, aktivistov, všeobecne ľudí. Má špecifickú atmosféru, chuť a vôňu. Nie, nemyslím iba moč.   „Hej, kámo. Nechceš hodinky?“, prihovára sa mi šmelinár v revizórskom outfite -  hrubá bunda a šiltovka.   „Šibe ti? Hodinky? Tie sa strielali v 90.rokoch. Nechceš zmeniť sortiment? Kto si dnes kupuje hodinky?“ Tieto vety si iba pomyslím. Skutočnou odpoveďou je len razne nie a odchod.   Vchádzam do vnútornej haly a skôr než sa stihnem zorientovat, prichádza ďalší hlas.

 

 

„Hej, brácho. Nemáš mi požičať 50 centov na lístok? Za tri minúty mi ide vlak.“

 

50 centov nemám. Mám však dobrý pocit. Na hlavnej stanici nikto nie je nikomu cudzí. Cítim sa tu dobre. Všade naokolo mám kamošov a bráchov. Škoda, že to takto nefunguje všade. Samozrejme každý len niečo chce.

 

Kúpil som si bagetu,aby som na tej dlhej ceste mal čo jesť a aj vodu. Sadol som si do vlaku, pustil si hudbu a čakám 3 minúty do odchodu. Zrazu pribehol ďalší mladik: "Čau kamarát, teba poznám. Nemáš mi požičat 3 ečka? niekto mi ukradol peňaženku".

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?